Legovaná oceľ používaná v{0}}odliatom stave je známa aj ako zliatinová oceľ. Legované liate ocele sa na základe ich použitia delia na liatinové legované konštrukčné ocele a špeciálne -legované liate ocele.
Prvá z nich je nízko{0}} a stredne{1}}legovaná oceľ na liatie, ktorá sa používa hlavne na výrobu všeobecných mechanických konštrukčných dielov. Posledne menovaná je väčšinou vysoko-legovaná oceľ na odliatok, ako je-oteruvzdorná oceľ na odliatok, nehrdzavejúca a kyselinovzdorná- oceľ na odliatok, žiaruvzdorná- oceľ na odliatky a nástrojová oceľ na odliatky.
Vlastnosti odlievania liatej legovanej konštrukčnej ocele a špeciálnej -nízkolegovanej{1}}legovanej ocele na odlievanie sú podobné vlastnostiam uhlíkovej liatej ocele. Prvky ako chróm a molybdén znižujú tekutosť roztavenej ocele.
Meď, mangán a nikel zlepšujú tekutosť. Miera objemového zmrštenia ocele súvisí najmä s obsahom uhlíka. Vyšší obsah uhlíka má za následok väčšiu rýchlosť zmršťovania a vplyv legujúcich prvkov naň je relatívne malý. Mangán a prvky, ktoré zjemňujú kryštálovú štruktúru, ako je vanád, titán a zirkónium, môžu znížiť tendenciu k praskaniu za tepla, zatiaľ čo chróm a molybdén zvyšujú tendenciu k praskaniu za tepla.
V dôsledku zníženej tepelnej vodivosti spôsobenej legovacími prvkami sa zvyšuje napätie pri odlievaní, čo vedie k zvýšenej tendencii k praskaniu za studena v oceľových odliatkoch, najmä v oceliach obsahujúcich mangán, chróm a molybdén.
