Ako základné vybavenie v baníctve, metalurgii, stavebných materiáloch a iných priemyselných odvetviach odlievané opotrebiteľné časti drvičov-ako sú čeľuste, konkávne vložky, vložky plášťa a kladivá- priamo určujú prevádzkovú efektivitu a náklady na údržbu celého stroja. Vzhľadom na extrémne drsné prevádzkové prostredie sú tieto komponenty neustále vystavené-vysokej intenzite nárazu, kompresie a abrazívneho opotrebovania, takže výber materiálu je kritickým technickým hľadiskom.
Spomedzi rôznych materiálov odolných voči opotrebeniu-zastáva dominantné postavenie oceľ s vysokým obsahom mangánu vďaka svojim jedinečným vlastnostiam tvrdnutia. Austenitická vysokomangánová oceľ, reprezentovaná ZGMn13, vykazuje nízku počiatočnú tvrdosť, ale vynikajúcu húževnatosť. Pri silnom náraze jeho povrch rýchlo stvrdne, pričom tvrdosť sa zvýši z približne HB200 na viac ako HB500. Táto charakteristika „stvrdnutia nárazom“ ho robí obzvlášť vhodným pre kľúčové komponenty v kužeľových drvičoch a čeľusťových drvičoch, najmä pri spracovaní tvrdých materiálov, ako je žula a čadič. Ak je však energia nárazu nedostatočná, mechanizmus zosilňovania sa nemôže plne aktivovať, čo má za následok priemernú odolnosť proti opotrebovaniu.
Pre prevádzkové podmienky, kde je primárnym problémom abrázia a sekundárny vplyv, sa liatina s vysokým obsahom chrómu stáva ideálnou voľbou. Tento typ materiálu zvyčajne obsahuje 12 % až 26 % chrómu s mikroštruktúrou s veľkým objemom karbidov typu M7C3 s vysokou tvrdosťou, zatiaľ čo matrica dosahuje tepelným spracovaním temperovanú martenzitovú štruktúru a dosahuje celkovú tvrdosť 60 HRC alebo vyššiu. Jeho odolnosť voči abrazívnemu opotrebovaniu výrazne prevyšuje odolnosť ocele s vysokým obsahom mangánu, vďaka čomu sa široko používa v komponentoch, ako sú fúkacie tyče nárazových drvičov a opotrebiteľné časti strojov na výrobu piesku. Avšak liatina s vysokým obsahom chrómu má relatívne nízku húževnatosť a je citlivá na nárazové zaťaženie, čo predstavuje riziko prasknutia pri častých silných nárazoch veľkých materiálov.
Nízkolegovaná oceľ odolná voči opotrebeniu, umiestnená medzi týmito dvoma, vypĺňa medzeru vo výkonnosti. Začlenením legujúcich prvkov, ako je chróm, molybdén a nikel, po ktorých nasleduje kalenie a popúšťanie, tento materiál vytvára temperovanú martenzitovú alebo bainitovú štruktúru, čím sa dosahuje priaznivá rovnováha medzi tvrdosťou a húževnatosťou. Jeho dobre-zaoblené mechanické vlastnosti ho predurčujú na drvenie stredne-tvrdých materiálov a do zložitých podmienok, kde dochádza k nárazom aj oderu.
V praktických aplikáciách žiadny jednotlivý materiál nedokáže vyriešiť všetky scenáre drvenia. Oceľ s vysokým obsahom mangánu vyniká odolnosťou proti nárazu, liatina s vysokým obsahom chrómu sa špecializuje na odolnosť proti opotrebovaniu a legovaná oceľ ponúka kompromis medzi nimi. Rozumný výber materiálu vyžaduje komplexné zváženie tvrdosti materiálu, veľkosti podávania, typu drviča a úrovne energie nárazu. Ako sa zariadenia neustále zväčšujú a prevádzkové podmienky sa stávajú zložitejšími, technológie ako odlievanie kompozitov, bimetalické kompozity a presné riadenie mikroštruktúry sa objavujú ako kľúčové smery vývoja. Základným cieľom zostáva snaha o lepšiu rovnováhu v rámci trvalého kompromisu-medzi tvrdosťou a húževnatosťou.
